« Úvod | Značně kritický pohled... »

Vznik a vývoj života na zemi - hmota a svetlo

Veda už došla k poznaniu, že ani tie najmenšie čiastočky hmoty, ktoré dokážeme zachytiť pomocou dnešných najcitlivejších prístrojov, nie sú poslednými, ale že aj tieto nepredstaviteľne malé častice sa ďalej skladajú z častíc ešte menších! Ponúka sa teda otázka: Kde je ozajstný koniec tohto delenia? Ako vyzerá tá skutočne najprvotnejšia čiastočka a čo je jej základným obsahom?

Aby sme našli odpoveď na uvedené otázky, musíme najskôr opäť vystúpiť nad tunajšiu hmotu a pozrieť sa na deje s tým súvisiace z vyššie položeného miesta.


Je jasné, že hmota sama osebe má na určitom mieste konečnú hranicu možného delenia. Pri správnom pozorovaní, ktoré však nemožno presne vykonať dnes dostupnými prístrojmi, by sa zistilo, že na presne určenej hranici došlo k oddeleniu posledného hmotného obalu, a tým k uvoľneniu časti svetielkujúceho žiarenia úplne odlišného druhu, ktoré je však v skutočnosti, ak to pozorujeme z opačného pohľadu, práve oným východzím, magneticky pôsobiacim základom, pôsobiacim príťažlivo na všetky hmotné, prístrojmi zaznamenávané, merateľné častice hmoty.


Zistilo by sa, že to, čo bolo možné na vonkajšej hranici hmoty ešte zaznamenať ako najmenšiu časticu "našej" hrubej hmoty, je v skutočnosti len prechodový prvotný hmotný obal zrazeniny, ktorá sa pri svojom ochladení práve magneticky sformovala okolo spomínaného cudzorodého svetielkujúceho dielika žiarenia. Je teraz vhodné priblížiť ešte jeden dôležitý dej: ak by sme toto druhom odlišné svetlejšie žiarenie - jemnejšie jadierko opačným postupom zbavili spomínaného posledného najjemnejšieho hmotného obalu, v okamihu uvoľnenia, povolenia zovretia obalu by sa ihneď rozostúpilo a zväčšilo. Podobne ako je to pri vzduchom plnených loptách, zbavených vonkajšieho obalu - napr. pri starších typoch duší kožených futbalových lôpt, či ako to možno pozorovať na vzduchovej bubline, vystupujúcej nahor von z vody.


Jemnosť látky tejto svetielkujúcej časti žiarenia na nami ešte nepoznanom stupni zachvievania je pritom mnohonásobne živšia pri obklopovaní pravého, skutočného jadra - živej častice, pochádzajúcej z blízkosti Tvorivého pravečného zdroja. Tak by sme teda aj v najbližšej úrovni nad hmotou zistili, že aj táto častica - ktorá sa nám z pohľadu hmoty javila ako impulzívne živé, svetielkujúce nehmotné jadierko, ktoré je klesaním do našej úrovne až následne obalené hmotou - je v tejto cudzorodej jemnejšej úrovni považovaná opäť len za vonkajší stupeň svetlého obalu ďalšieho, ešte jemnejšieho a svietivejšieho jadra, hoci by sa nám javilo ako nepredstaviteľne priesvitné, živé a predovšetkým neregistrovateľné.


Mohli by sme takto obrazne pokračovať stále ďalej, vyššie a vyššie jednotlivými úrovňami Stvorenia, až by sme sa nakoniec vyšvihli na samotný vrchol Stvorenia, na stupeň úplného obnaženia vlastného svetlého jadra - časti jestvujúceho živého Svetla, formujúceho sa z najmocnejšieho Pravečného tlaku a sily Božského tvorivého žiarenia. Je pochopiteľné, že v skutočnosti je niečo také nemožné, lebo človek ako tvor vo Stvorení má tiež svoju medznú hranicu, ktorá mu nedovoľuje vystúpiť vyššie než je jeho vlastné východisko. Toto východisko človeka je pritom samo osebe spojené s úrovňou, ktorá ostáva príliš vzdialená od spomínaného vrcholu Stvorenia - žiariacemu prechodu k samotnej Božej ríši. Rovnako aj spomínané jednotlivé obaly pevne obopínajú samotné živé Svetelné jadro a nie je tak v žiadnom prípade v silách človeka tieto obaly v skutočnosti odstrániť.


Veď veda sama už spoznala, aké nepredvídateľné neviditeľné a pre človeka v jeho neznalosti i nebezpečné sily sa uvoľňujú jeho zásahmi čo i len do tej najzhustenejšej časti obalov, do atómového jadra. Koľko nebezpečenstva sa skrýva v týchto pokusoch a už domnelo zvládnutých postupoch, dnešné ľudstvo vôbec netuší, lebo pozemská veda sa jemnejšími časťami Stvorenia nikdy nezaoberala, v snahe označiť ich za neexistujúce s odôvodnením, že sa dnešnými prístrojmi nedajú zachytiť a zmerať.


Je smutné, že časti a úrovne, bez ktorých by nikdy nevznikol hmotný vesmír, ktorý je výslednou hrubou formou deja obaľovania jemnejších svetlejších čiastočiek, sú s nápadnou kŕčovitosťou vedy odsúvané do ríše rozprávok a fantázie. Človek je pritom neoddeliteľnou súčasťou Stvorenia. Ak sa teda snaží o popieranie existencie tohto rozlohou nepredstaviteľne mocného, prenádherne vznešeného diela, pôsobí naivne. Navyše sa však svojou nevedomosťou, ktorou tápe a ryje v hmotnej časti Stvorenia, stáva čoraz väčším škodcom a nebezpečným indivíduom pre všetko živé, a to v rozsahu, ktorý nebude nikdy schopný naozaj pochopiť, ak tým jediným, čo uznáva, je pre neho len tunajšia najzhustenejšia hmota. To však človeku v žiadnom prípade neodníma zodpovednosť, vyplývajúcu preňho z jeho pôsobenia! Veď každý človek je svojím základom naplno uspôsobený aj na poznávanie nehmotných dielov Stvorenia. Jeho schopnosťou je duchovné vybavenie, ktoré nesie v sebe a ktoré sa prejavuje práve v podobe jeho svedomia a cituplnosťou!


Zopakujme si teraz teda ešte raz poznatky, ku ktorým sme sa dopracovali. Tým najdôležitejším a pre mnohých novým je poznanie skutočnosti, že hmota má svoju pevne stanovenú hranicu v podobe stupňa najjemnejšieho obalu, zhlukujúceho sa magnetickou príťažlivosťou okolo jadierok svetielkujúcich čiastočiek, ktoré, nespochybniteľne, existujú už pred samotným dejom obaľovania, a to celkom nezávisle na nami už spomínanej zaregistrovateľnej prvotnej hmotnej obaľujúcej šupinke.


Môžeme teda povedať, že pri opačnom postupe opísaného obrazu všetkých obalov a jadier, stáva sa tým vznik hmotného vesmíru v novom ponímaní nevyhnutným dejom, vyvolaným postupnosťou vývoja obrovského diela Stvorenia. Zároveň je to však dej celkom prirodzený, zbavený akýchkoľvek bezvýchodiskových, hĺbavých otázok a úvah o tom, čo bolo pred tým, ako vznikol vesmír. V Stvorení v skutočnosti niet žiadnych nevysvetliteľných dejov, ktoré by odporovali dokonalosti, Stvoriteľom vloženej spolu s harmóniou a nepodplatiteľnou spravodlivosťou do celého základného súkolesia Stvorenia prostredníctvom Pravečných Zákonov.


Základom všetkého života vo Stvorení je pritom jedine vyžarujúce Svetlo samé - živé, tvorivé a budujúce, vytrysknuvšie vedomým aktom Stvoriteľovej Vôle v slovách "Buď Svetlo!" Toto vyžiarenie Svetla spoza hranice "Božského večného princípu trvania" obsahuje v sebe spolu s nesmiernou silou, formujúcou úrovne a celé, nepredstaviteľne rozsiahle úrovne Stvorenia, zároveň i čiastočne planúci odlesk v podobe samostatného dielu duchovného druhu, ktorý sa vždy prejavuje vlastným vedomým životom vo Stvorení. K tomuto druhu patrí na určitom stupni schopností aj ľudský duch, ktorý sa prostredníctvom potreby svojho vlastného vývoja a zdokonaľovania dočasne nachádza tu v hmotnostiach, kvôli prežívaniu pozemského života, z ktorého preňho vyplývajú nenahraditeľné skúsenosti pre nasledujúci trvalý život v svetlých úrovniach Stvorenia, ak svoju cestu úspešne, s celkovým preduchovnením dokončí. Z milosti poskytnutia tejto možnosti - žiť pozemský život tu na Zemi - vyplýva pre človeka, spolu s požehnaním možnosti dozrievať zároveň i nikdy neoddeliteľná zodpovednosť za všetky činy. Tým teda aj zodpovednosť za všetky zlé, neuvážené a škodiace činy, ktoré spôsobujú nepredstaviteľné deštrukcie, zasahujúce za hranice tejto hmoty.


Sem okrem iného patria aj dosiaľ len čiastočne preskúmané, veľmi obmedzené poznatky, na základe ktorých sa odvíjajú všetky dnešné pokusy vedcov s násilným štepením atómového jadra.


Stvorenie poskytuje možnosť čerpania síl celkom odlišným spôsobom. Človek nepotrebuje tieto sily vytrhávať z hmoty, stačí sa s týmito silami zjednotiť v ich súznení.


Atómy a molekuly prvkov nesú v sebe nesmierne nahromadenie živej sily v takom množstve, že ľudstvo by sa už viac nepotrebovalo zaoberať výrobou energií, ak by správne spoznávalo výmenu a plynutie neviditeľných magnetických síl medzi časticami hmoty, počnúc časťami atómov až po molekuly látok. Všetkým prúdi a pôsobí nesmierna, požehnaná sila, udržiavajúca celé dielo Stvorenia. Treba sa týmito silami len správne zaoberať v celkovom poznaní. Dnešná veda v tom ešte musí urobiť potrebný krok vpred!


M.Š. v spolupráci s http://ao-institut.cz/
26.08.2012 10:39:26 | stálý odkaz

Komentáře

0 komentářů:

přidat komentář
<< úvod

TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se